Zomrel Pavel Branko, nestor slovenskej filmovej kritiky
Zverejnené
24. augusta 2020
Autor
jakub.mana
V pondelok 17. 8. 2020 zomrel vo veku 99 rokov Pavel Branko, nestor slovenskej filmovej kritiky, publicista, prekladateľ fikčnej a non-fikčnej literatúry, teoretik dokumentárneho filmu, historik a novinár. Patril k významným osobnostiam modernej slovenskej kultúry a je autorom mnohých publikácií z oblasti slovenskej kinematografie.
V pondelok 17. 8. 2020 zomrel vo veku 99 rokov Pavel Branko, nestor slovenskej filmovej kritiky, publicista, prekladateľ fikčnej a non-fikčnej literatúry, teoretik dokumentárneho filmu, historik a novinár. Patril k významným osobnostiam modernej slovenskej kultúry a je autorom mnohých publikácií z oblasti slovenskej kinematografie.
Ako prvý na Slovensku sa začal systematicky zaoberať teóriou non-fiction filmu. Počas normalizácie sa dostal na zoznam nepohodlných autorov, neskôr sa mohol venovať aspoň prekladu. Od roku 1970 pôsobil dva roky ako odborný pracovník Slovenského filmového ústavu (SFÚ). Vytvoril tu dva zásadné texty. Prvé výstižné dejiny slovenského filmu po roku 1945 a teoretická práca o dokumentárnom filme vyšli knižne pod názvami Od začiatkov po prah zrelosti. Slovenský film 1945 – 1970 a Mikrodramaturgia dokumentarizmu. Normalizácia Branka vyhnala aj zo SFÚ, a tak v roku 1973 odišiel do dôchodku.
Po revolúcii v roku 1989 sa Pavel Branko vrátil k písaniu o filme, na vydaní viacerých jeho diel sa podieľal práve Slovenský filmový ústav. Prispieval do časopisov ako Film a doba, Filmová revue, Kino-Ikon či Film.sk, do denníkov Pravda a Sme, periodicky spolupracoval s obnoveným Kultúrnym životom, Mostami aj s Rádiom Slobodná Európa. V roku 2011 vyšli Brankove pamäti s názvom Proti prúdu, ktoré boli preložené aj do nemčiny. Vlani jeho pôsobenie pripomenul zborník odborných príspevkov Pavel Branko. V znamení filmu a jazyka (2019). Úklady jazyka (2014) sú knižným vydaním jeho časopiseckých textov o nuansách slovenčiny. Dočkali sa dvoch pokračovaní. A režisérka Zuzana Piussi o Pavlovi Brankovi nakrútila dokument Hrdina našich čias (2009).
Pavel Branko bol čestným členom Slovenskej filmovej a televíznej akadémie, v roku 2006 sa stal držiteľom národnej filmovej ceny Slnko v sieti za Výnimočný prínos slovenskej kinematografii. Art Film Fest mu udelil Zlatú kameru (2001) a od prezidenta republiky si v roku 2015 prevzal Pribinov kríž II. triedy. Pred dvomi rokmi mu bola udelená Cena Petra Mihálika za celoživotný prínos v oblasti slovenskej filmovej vedy.